Človek sa neustále pokúša prispôsobiť  vonkajšie prostredie svojim požiadavkám. Nevyhovuje nám prirodzený čas? Posuňme ho o hodinu, aby sme mali v lete dlhšie svetlo do večera! Nemáme cez deň čas na zábavu? Večer si zasvietime svetlá, sadneme si k počítaču alebo televíznej obrazovke a natiahneme si deň dlho do noci. Náš organizmus sa voči tomu bráni – evolúcia ho nastavila inak. Jeho reakcie na dlhodobý nesúlad medzi našim životným štýlom a prirodzenými biologickým rytmusom je možno v podtexte mnohých dnešných chorôb.

Zažil ju asi každý, kto niekedy preletel pár tisíc kilometrov na západ alebo východ a musel si posunúť hodiny výrazne dopredu alebo dozadu: pásmová choroba alebo jet lag. Pri nej sa i zdravý človek cíti nepríjemne, má problémy so spánkom, s tráviacími procesmi, ani pamäť nefunguje optimálne. Trvá niekoľko dní, než sa telo zmene prispôsobí – narušil sa totiž jeho prirodzený časový systém.

Keď časový systém v našom tele nijako nenarušujeme, ani o ňom nevieme. Pracuje ako tichý pomocník zaisťujúci, aby procesy v našom tele prebiehali optimálne z pohľadu pravidelne sa meniaceho vonkajšieho prostredia. Až keď svojim vnútorným hodinám neumožníme správne fungovať a časový systém si narušíme, spoznáme, že vôbec nejaký máme.

Stavy podobné Jet lag-u si bohužiaľ navodzujeme v bežnom živote, pretože súčasná spoločnosť sa posúva do prakticky nepretržitého režimu. Sme dlho v práci a voľno na zábavu máme iba v neskorých hodinách alebo v noci. Ešte horšie je, keď pracujeme na zmeny. Krátkodobo sa s nepravidelným režimom dokážeme pomerne skoro vyrovnať, ale pokiaľ náš časový systém dlhodobo nebeží správne podľa dennej doby, môže sa tento nesúlad vážne podpísať na vašom zdraví.

Výskumy preukázali, že podstata mnohých civilizačných chorôb výrazne súvisí s narušením časového systému. Hovoríme im civilizačné nielen preto, že sú rozšírené v širokej populácii, ale i preto, že sú spojené so životným štýlom.

 Zlé načasovanie jedla

Aj príjem potravy za normálnej situácie podlieha vnútorným hodinám. Jeme cez deň, keď sme aktívny a nejeme, keď spíme. Avšak ľudia pracujúci na zmeny alebo s nepravidelným režimom sa neriadia príkazmi svojich vnútorných hodín, jedia nepravidelne , aj v noci. Lenže niektoré orgány podieľajúce sa na metabolizme vnímajú príjem potravy ako signál z centrálnych hodín, že je deň. Pokiaľ teda jeme v nesprávnu dobu, vysielame zavádzajúce signály periférnym orgánom, ktoré zodpovedajú za spracovanie potravy a celkový metabolický stav tela – pečeni, črevám, pankreasu a ďalším.

Vnútorné hodiny sov a škovránkov

Niektorí ľudia majú vnútorné hodiny geneticky nastavené inak ako zbytok populácie – majú tzv.extrémny chronotyp. Laicky sa im hovorí nočné sovy a ranné škovránky – podľa dennej doby, kedy je pre ne najlepšie chodiť spať alebo vykonávať určitý typ činnosti. Experimenty u dobrovoľníkov preukázali, že ľudia s veľmi neskorým chronotypom majú skutočne celý svoj časový systém posunutý na inú dennú dobu. A pokiaľ ich spoločnosť núti chodiť do práce alebo do školy v dobu im neprirodzenú, sú vlastne neustále postihnutí sociálnym fázovým spomalením – tzv.sociálny jet leg.

V dnešnej modernej spoločnosti trávime príliš veľa času v budovách a málo sme vystavení intenzívnemu prirodzenému svetlu v plnom spektre vlnových dĺžok, na aké evolúcia nastavila časový systém. Chýba nám hlavne jeho tzv.modrá zložka, ktorú vnímajú špeciálne receptory v oku a prostredníctvom ktorých informujú centrálne hodiny, že je deň. Za to máme príliš svela v noci. Nesmierne sa zmenšuje rozdiel medzi svetlom a tmou, na ktorý reaguje a ktorým sa riadi časový systém. To môže viesť, ako ukazujú i vedecké štúdie, k častejšiemu narušeniu psychiky a fyzickým problémom, ktoré súvisia s metabolizmom a kardiovaskulárnymi chorobami.

Ťažko sa však stanovuje, do akej miery je príčinou zdravotných problémov sám narušený časový systém v nás a nakoľko sa podieľa životný štýl, ktorý býva u neskorých chronotypov často zhoršený (napr.vyššia konzumácia alkoholu, fajčenie, konzumácia vysokoenergetických potravín a pod.)

Aj keď niektoré okolnosti nemôžeme príliš zmeniť (napr.svoju prácu), mnohí z nás aj keď môžu, nerešpektujú svoj tzv.cirkadiánny rytmus. Znamená to chodenie spať večer v tú istú dobu (ideálne ešte pred pol nocou) a vstávať ráno tiež v ten istý čas (ideálne, keď sa zobudíme sami bez budíka). Kvalita nášho spánku ovplyvňuje skoro všetko –  naše zdravie, hormóny, chudnutie, ale aj medziľudské vzťahy.

O tom, ako zlepšiť kvalitu svojho spánku budeme rozoberať v ďalšom článku 🙂

Mary

Zdroj: časopis Veda a výskum 1/2019